DPF filter sa dostal do automobilov príchodom emisnej normy Euro 5 – výrobcovia automobilov začali príchodom tejto emisnej normy montovať do všetkých dieselových áut filtre pevných častíc, známe ako DPF či FAP filtre. V skratke ide o zariadenie, ktoré odstraňuje karcinogénne a veľmi jemné prachové častice z výfukových plynov áut s dieselovým motorom.
Moderné dieselové autá dokážu vďaka prepracovaným vstrekovacím systémom (Common-rail) rozprášiť palivo na drobné častice – výsledkom sú sadze, ktoré majú minimálnu veľkosť a sliznice človeka ich nezachytia, dôsledkom čoho vznikajú nádorové ochorenia dýchacích ciest.
Regenerácia filtra pevných častíc
Filter pevných častíc sa počas prevádzky automobilu postupne zanáša sadzami, čo nie je nič nezvyčajné, keďže presne na to bol určený. DPF sa však dokáže regenerovať, pričom prvá forma regenerácie, tzv. pasívna, prebieha pri teplote výfukových plynov v rozmedzí zhruba od 350 – 500 °C. Táto regenerácia sa dosahuje pri vyšších otáčkach – dynamickejšou a rýchlejšou jazdou.
Aktívna regenerácia, respektíve ďalší spôsob regenerácie DPF, sa spúšťa pri teplote zhruba 650 °C a jej spustenie má na starosť riadiaca jednotka. V momente, kedy zanesenie filtra pevných častíc dosiahne určitú hranicu (tú vyhodnotí riadiaca jednotka rozdielom hodnôt tlaku pred a za filtrom alebo po uplynutí istého počtu motohodín), spustí sa aktívne vypaľovanie sadzí, respektíve aktívna regenerácia.
Ideálny prípad nastáva, pokiaľ aktívna regenerácia prebehne až do konca, pretože pokiaľ je regenerácia niekoľkokrát prerušená, v DPF sa vytvorí množstvo usadených častíc, ktoré sa nevypália. Nasledovať môže upchanie filtra a motor začne upadať do núdzového režimu, keďže riadiaca jednotka nie je schopná spustiť aktívnu regeneráciu. Je teda nutné spustiť nútenú regeneráciu (taktiež známu ako servisnú regeneráciu). Tento spôsob je však riskantný, pretože z dôvodu nekontrolovateľného spaľovania sadzí môže dôjsť k poškodeniu DPF.
